Hydrologická zaujímavosť v Jánskej doline

Toky v krasových masívoch majú rôzne, častokrát zložité cesty a ich skúmanie nie je jednoduché. Veď iba farbenie vody tečúcej v jaskyni a sledovanie viacerých výverov na povrchu nepretržite niekoľko dní je organizačne náročné. Napríklad doteraz nie je známe, kde vyteká voda z Javorovej priepasti, ktorej dva vchody sa nachádzajú neďaleko sedla Javorie medzi Krakovou hoľou a Tanečnicou v Jánskej ale aj Demänovskej doline. Boli uskutočnené dva farbiace pokusy potoka v tejto priepasti v jarnom období, keď je zvýšený vodný stav, ale ani jeden z nich nebol úspešný a tak doteraz sa nevie, či voda z tejto jaskyne tečie do výverov v Demänovskej alebo Jánskej doline. Prieskum podzemných vôd s pomocou potápačských techník je ešte náročnejší, trvá dlhé roky a výsledky nie vždy splnia očakávania jaskyniarov.

    V južnej časti Jánskej doliny jaskyniari už desiatky rokov sledujú občasný výver vôd v oblasti potoka Bystrá na rozhraní vápencov a kryštalického žulového jadra Nízkych Tatier. V období topenia snehu alebo pri väčších dažďoch sa tu z úzkej škáry na povrch tlačí značné množstvo vody. Maximálne odhady hovoria dokonca až o 500 sekundových litrov, ktoré odtiaľto vytekajú, my sme zaregistrovali vytekať asi iba 180 sekundových litrov. Z Bernouliho rovnice sme vypočítali (Tomáš Lazorík, Dražkovce, okr. Martin), že teoreticky najužšie miesto v podzemí, ktoré škrtí tento tok, predstavuje rúru s priemerom 60 cm v hĺbke 15 metrov. V praxi to však bude samozrejme podstatne zložitejšie.

    Jaskyniari zo Spelea Detva začali sledovať túto občasnú vyvieračku, ktorej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 1042 metrov ešte v 70. rokoch minulého storočia. Zahájili tu aj výkopové práce s cieľom objasniť princíp fungovania tohto prírodného javu. M. Jagerčík v Spravodaji Slovenskej speleologickej spoločnosti č. 3 z roku 2007 prináša údaje o farbení toku v Čiernej dolinke a následnom pozorovaní občasnej vyvieračky. Na sklonku roku 2007 sa podarilo členom Speleoklubu Nicolaus prepracovať do menšej sienky na dne ktorej bol vodný sifón. Jeho sledovaním sa zistilo, že voda počas mrazov poklesla až do hĺbky 15,5 metra od vchodu, čiže od miesta kde vyteká počas zvýšených vodných stavov. Zatiaľ tento zaujímavý hydrologický jav pozorujeme a čakáme na dlhšie mrazivé obdobie, či náhodou hladina vody v sifóne ešte nepoklesne. Ak sa tak nestane, uvažujeme aj o čerpacom pokuse. Zaujímavé môže byť aj sledovanie stúpania hladiny, keď sa začnú topiť snehy. Zatiaľ má jaskyňa dĺžku 87 metrov. Je tu predpoklad, že vody z tejto oblasti smerujú v období sucha do vyvieračky Hlbokô cez značnú časť masívu Krakovej hole. Ak by sa to podarilo preukázať, tak by to bolo zvýšenie teoretickej možnej dĺžky jaskynného systému v Jánskej doline o niekoľko kilometrov. Na záver treba určite poďakovať jaskyniarom zo Spelea Detva, že nás trpia na svojom území ako aj všetkým našim priateľom a priaznivcom, ktorí nám pri prieskume tejto lokality boli nápomocní či už fyzicky, materiálne alebo dobrými radami...

Pre internetovú stránku SK Nicolaus napísali dňa 23. januára 2007