V Jánskej doline na severnej strane Nízkych Tatier sa nachádza Nová Stanišovská jaskyňa, ďalšia z veľkých jaskýň na Slovensku, ktorej skutočná topografia bola pre odbornú verejnosť neznáma. Dĺžka 1300 m I (Bella P. 1995) bola skôr ohadom na základe výpovedí účastníkov objavov. Je pozoruhodné, že jaskyňa ležiaca neďaleko centra slovenského jaskyniarstva, kde dlhé roky pracovali erudovaní speleológovia i merači nemala skutočnú a úplnú mapu.
Iniciatívna skupina pre mapovanie (Hochmuth Z. - Holúbek P.) po predchádzajúcom zameraní jaskyne Zlomísk tiež v tejto doline, orientovala sa na mapovanie a nasledovný prieskum vyššie uvedenej jaskyne v priebehu rokov 1994 -96 Cieľom našej aktivity bolo predovšetkým vyhotoviť solídnu mapu jaskyne ako podklad akýchkoľvek ďalších serióznych výskumov, nakoľko nebola žiadna nádej, že by takáto mohla v dohľadnom čase pri slabnúcej aktivite miestnych jaskyniarov vzniknúť. Pri tejto príležitosti sme sa dostali i k histórii objavov, ktoré by asi pri odkladaní tejto úlohy upadli do zabudnutia. Týmto príspevkom chceme oceniť práve prínos týchto, dnes už málo komu známych zanietených jaskyniarov, ktorí snáď z nevedomosti alebo zo skromnosti dali iba málo vedieť o svojej činnosti. Na začiatku sme mali k dispozícii iba orientačný náčrtok jaskyne, ktorý urobil jeden zo spoluautorov počas návštevy jaskyne v sprievode S. Šrola r. 1974. Dlho sa totiž tradovalo, že mapa jaskyne neexistuje. Až po za počatí meračských prác v r. 1994 sa nám podarilo zistiť, že skupina St. Šrola jaskyňu až po tzv. Chodbu utrpenia (Trojuholníky) zamerala, dokonca i s povrchovým ťahom, a to relatívne kvalitne. Hlavným meračom bol asi pán Karel Mach, priateľ Stana Šrola z Prahy, ktorého meno sa objavuje na viacerých mapách z doliny (napr. jaskyne Zlomísk, Priepasti na Kosienkach) a ktorý asi zo skromnosti svoje zásluhy o mapovanie nijako nezvýrazňoval. Jeho osobnosť je asi tiež jednou z nedocenených v slovenskom jaskyniarstve. Ďalej existuje náčrt nových častí od P. Bernadoviča a meračský náčrt častí „za sifónom" od J. Knapa, ktoré ale existujú iba v rukopisnej podobe, bez bodovej siete. Zistili sme tiež, že nezávisle časť jaskyne zameral Í Dr. Mitter. Zopakovala sa situácia, že objaviteľské kolektívy asi z obavy pred stratou prvenstva pri prípadnom objave významnejších častí jaskyne, tajili všetky informácie až do doby úplného ochabnutia vlastnej aktivity a ani po ňom neboli ochotní a zrejme ani schopní odovzdať nasledovníkom informácie. Históriu objavovania je možné rekonštruovať až potom, keď sa prácne nanovo získajú mapové podklady, v opačnom prípade upadá do zabudnutia celé objavné úsilie. Stručná história: Existenciu jaskyne v protiľahlom svahu Stanišovskej doliny ako pokračovanie Stanišovskej jaskyne v smere „proti toku" predpokladal už A. Droppa (1961). jaskyňu objavila sekcia o.s. Lipt. Mikuláš pôsobiaca v Jánskej doline začiatkom sedemdesiatych rokov pod vedením Stanislava Šrola. Na základe štúdia technických denníkov ako i informácií, ktoré nám poskytli J. Knap, M. Orfanus, I. Chovan, J. Vajs a P. Orvoš, je možné zostaviť nasledovnú chronológiu:
12.8.1970-Stanislav ŠROL,Karel MACH a Branislav HORÁK začínajú kopať sondu v južnom svahu Stanišovskej doliny (dnešný vchod do Novej Stanišovskej jaskyne).
27.6-1971 — prienik do menšej dutiny zanesenej hlinou a skalami, cítiť studený prievan (S. SROL, M. FRYDRICH, J. ŠROL).
11. 7. 1971 - objav cca 30 metrov chodieb a 5 -6 metrov vysokej sienky (S. SROL, J. ŠROL, K. MACH, M. FRYDRYCH, M. MACHOVÁ, H. MACHOVÁ, J. DEBNÁRIK)
1. 8. 1971 - objav Vodnej pukliny S. ŠROL, P. MITTER, A. CHOVAN).
15.8.1971 -vyčerpanie vody z Vodnej pukliny, vyťahovanie riedkeho bahna (S. ŠROL, O. HORÁK, A. CHOVAN, M. FRYDRYCH, B. HORÁK).
Do 15. 8. 1971 sa uskutočnilo na výkopových prácach v Novej StaniŠovskcj jaskyni 37 kopáčskych akcií a 1 meračská. Na prácach sa podieľali: J. DEBNÁRIK, M. FRYDRYCH, B. HORÁK, O. HORÁK, ]. HUČÍK ml., J.HUČÍK st., A. CHOVAN, E. KAVALÍR, K. MACH, H. MACHOVÁ, M. MACHOVÁ, F. MITTER, V. NEMEC, L. SZÚCS, J. ŠROL, S. ŠROL.
september 1971 - prekonanie Vodnej pukliny a objav menšej sienky (S. ŠROL a kol).
1 2. 9.1971 - prekopanie pieskového sifónu a objav cca 30 metrov rozmernej riečnej chodby (S.ŠROLL,A.CHOVAN,B. I IOKÁK,O- IIORÁK, M. FRIDRYCH).
jar 1973 farbeniu potoka v jaskyni. Floresceín aplikovaný do vodeného toku v jaskyni v období topenia snehu sa objavil v občasnej vyvieračke za 5 a 1/2 hod a v prameni Nadina studnička za 6 hodín (S. Šrol).
3. 8. 1973 - zameranie jaskyne v dĺžke cca 200 metrov (S. ŠROL, J. HUČÍK, K. MACH).
1982 - prieskum chodby vedúcej k Občasnej vyvieračke, čerpanie sifónov (F. BERNADOVIČ, J. KNAP, I. CHOVAN, M. ORFANUS, S. ŠROL, Ľ. MICHAL).
8.1.1983 - objav cca 50 metrov nových priestorov smerujúcich k Občasnej vyvieračke vo Vstupnom dóme (F. BERNADOVIČ, M. ORFANUS, M. VÝSKOK).
20. 11.1983 - odčerpanie malého jazierka a objav 15 metrov chodieb v smere proti toku (F. BERNADOVIČ, M. ORFANUS, A. GRESCH, P. MIŠÍK).
1985 - objav cca 80 metrov priestorov pred Vodnou puklinou, tzv. Chodby za vchodom (F. BERNADOVIČ, I. CHOVAN, P. MIŠÍK).
31. 1. 1987 - objav cca 300 metrov chodieb po viacročných prácach v Chodbe utrpenia (Trojuholníkoch), Stanišovskú chodbu a Šrolov dóm (F. BERNADOVIČ, M. ORFANUS, I. CHOVAN, R. MICHALKO, T. ILAVSKÝ).
3.-5.3.1987 - zabezpečovanie výdrevou vstupu do jaskyne a meračské práce (F. BERNADOVIČ, S. ŠROL, M. ORFANUS, L CHOVAN, Ľ. OLŠOV-SKÝ, R. MICHALKO).
12.3.1988 - prekonanie koncového závalu v Stanišovskej chodbe a následný objav špirálovito klesajúcich chodieb v celkovej dĺžke cca 30 m, prienik do vyššieho horizontu v Stanišovskej chodbe, objav cca 100 m nových priestorov (F. BERNADOVIČ, M. ORFANUS, I. CHOVAN, R. MICHALKO).
7. 1. 1989 - s pomocou lavínových vyhľadávačiek zapožičaných od Horskej služby sa zisťovalo vhodné miesto pre otvorenie nového vchodu (F. BERNADOVIČ, M. FARKAŠ, P. FEDOR, I. CHOVAN, J. KNAP, O. LUPTÁK, J. ŠMOLL, Ján VAJS, Jozef VAJS).
máj, august 1989 - úprava a výdreva vchodu do jaskyne (J. VAJS, J. ŠMOLL, M. FARKAŠ, M. ELIÁŠ, R. MICHALKO).
10. 9. 1989 - objav cca 60 metrov priestorov s jazerom, tzv. poschodie SPS, vylezením 8 m vysokého komína (P. HOLÚBEK, Š. LABUDA, R. MICHALKO).
9. 12. 1989 - objav cca 150 m chodieb za Občasným sifónom v Šrolovom dóme, Zrútený dóm a Chodbu diamantových pieskov (P. ORVOŠ, R. BUKOVINSKÝ, M. ČERVEŇ).
december 1989 objav cca 100 m chodieb južne od Zrúteného dómu, po Preliezku (M. ORFANUS, L CHOVAN).
december 1989 - objav cca 200 metrov nových priestorov za Preliezkou, sifón Ventil, Bielu a Bridlicovú chodbu a ich orientačné zameranie (J. KNAP a kol).
1994 -1996 - zameriavanie jaskyne s osadzovaním stabilných meračských bodov (Z. HOCH-MUTH, P. HOLÚBEK, P. M AGDOLEN, L. SLÍVA, A. GRESCH, V. ĎURČEK, D. HUTŇ AN, M. FER-LEŤÁKOVÁ, T. JAVORNICKÝ, S. VOTOUPAL, L. HIPMANOVÁ, P. VANÉK, P. JAVORNICKÝ, R. JASTRABÍK, Michal HURTAJ, J. MIKLOŠ, P. ORVOŠ).
6.1.1996-vylezenie Slivkového komína a objav cca 150 metrov chodieb za Bridlicovou chodbou, takzvané Dujničove partie (P. HOLÚBEK, P. MAGDOLEN, Ľ. SLÍVA).
11.1. 1996 - objav cca 8 m nových chodieb pri Sifóne s dychom a 20 m v Dujničových partiách (P. HOLÚBEK, P. ORVOŠ).
6. 2. 1996 - prepojenie Šrolovho a Zrúteného dómu Sondou presných meračov a prepojenie Smradľavej diery s priestorom pred Chodbou utrpenia, čím sa výrazne zjednodušil a zrýchlil postup jaskyňou aj počas vyšších vodných stavov, počas 6 akcií sa na prácach podieľali P. HOLÚBEK, T. JAVORNICKÝ, P. JAVORNICKÝ, Z. HOCHMUTH, J. VAJS, V. ĎURČEK, J. MIKLOŠ, R. JASTRABÍK, A. GRESCH, M. KAPOLKA a J. AGRICOLA.
10. 2. 1996: Objav cca 40m nových priestorov Dujničových partiách prekopaním 3 pieskových polosifónov (P. HOLÚBEK, M. JAGERČÍK, Š. LA-BUDA, P. LISY).
Topografia a morfológia priestorov
Umele prekopaný vchod na dne drevom paženej šachtičky sa nachádza v Stanišovskej dolinke, v jej ľavom svahu pred vyústením do Jánskej doliny. Pomerne tesná plazivka vedie do prvej rútivej sienky. Sienka pokračuje v priamom smere na Z tesnou plazivkou, pokračujúcou ďalej tzv. Chodbami za vchodom, v ktorých sa nachádza priepastný komín s najnižším miestom v jaskyni.
Zo vstupnej sienky vybieha smerom na V výbežok, v dne vyplnený vodou (Vodná puklina). Táto bola v minulosti skupinou pod vedením S. Šrola odčerpávaná, neskôr sa čiastočne sprístupnila natoľko, že je možný prechod bez namočenia. Puklina vyúsťuje do mohutnej fosílnej riečnej chodby.
Chodba má prierez asi 3x3m, v tvare klenby, na dne sú piesčité sedimenty, po pravej strane je erózny zárez občasného toku. Chodba sa asi po 20m lomí do pravého uhla a končila sa 1. pieskovým sifónom, po ktorého prekonaní nasleduje zas úsek chodby toho istého prierezu a charakteru, končiaci ale zas 2. pieskovým sifónom. Tiež tento bol prácne prekopaný. Objavitelia sa tu dostali na rázcestie, kde chodby odbočovali jednak na Z smerom k predpokladaným vyvieračkám, jednak bolo možné postupovať proti toku mohutnou riečnou chodbou až do depresnej a tesnej Chodby utrpenia. Týmito priestormi po veľkých zrážkach a počas topenia snehu už prúdi významný občasný tok. Nakoľko zrejme objavitelia nemali dosť síl prenikať ďalej proti toku, zamerali sa na práce vedúce v smere občasného toku, v jeho vyššom poschodí. Dodnes sú tu badateľné výsledky značného úsilia v celkove neperspektívnom smere (Odtoková chodba, Alfonzova studňa).
Za depresnou zónou Chodby utrpenia dlhou asi 20 m sa nachádza pokračovanie jaskyne, avšak už nie tak jednoznačného smeru a genézy. Labyrinty chodieb robili problémy menej skúseným meračom a preto asi, podobne ako v Jaskyni zlomísk nedošlo počas aktivity v tejto oblasti k nakresleniu mapy. Generálne línie chodieb sú dve jedna v smere Z - V resp. skôr Až. 100° - 280° druhá v smere približne 45° - 225°. Situácia je navyše spestrená existenciou zreteľného druhého, vyššieho poschodia vo výške okolo 10 m nad spodnejším.
Z Rázcestia za Chodbou utrpenia sa tiahne takmer na sever Stanišovská chodba, ktorá sa približuje iba asi na 6m k povrchu v svahu Stanišovskej dolinky. Paralelne sa tiahne Horné poschodie, ktoré so Stanišovskou chodbou na viacerých miestach súvisí. Sienka v tomto poschodí pri tzv. Pagode pokračuje komínom, v ktorom je i najvyššie miesto jaskyne. Jeden z výbežkov tohto poschodia, Smradľavá diera, po zameraní ukázal súvis s priestormi pred Chodbou utrpenia.
Hlavné pokračovanie však vedie vysokou puklinovou chodbou s nečistom na dne smerom na JV do Šrolovho dómu, priestoru vytvorenom rozšírením významnej tektonickej línie. Odtiaľto viedla tesná zaplavovaná plazivka do častí objavených r. 1989. V priebehu prieskumu v r. 1996 sa z konca Šrolovho dómu na základe zamerania prekopalo lepšie spojenie s týmito časťami (Chodba presných meračov). Najmohutnejším priestorom jaskyne je Zrútený dóm, na ktorý nadväzuje labyrint chodieb. Pravdepodobný prítok občasných vôd vedie od Diamantových pieskov do Zrúteného dómu, teda v generálnom smere od juhu. Smerom na východ vedie však spojka (Preliezka) do ďalších rozsiahlych chodieb podobného generálneho smeru J - S. Smerom na sever je to Biela chodba, ktorá asi na severnom konci zrejme tiež vyústi v Stanišovskej dolinke (o blízkosti povrchu svedčia kosti netopierov).
Významnou časťou jaskyne je Slivkový komín, tiež jedno z najvyšších miest jaskyne, od ktorého zlezenia sa očakával postup v priamom smere (na východ), avšak zatiaľ márne.
Smerom na juh pokračuje Bridlicová chodba s výraznými bridličnatými polohami vo vápencoch a dolomitoch, prekonaním závalu na jej konci 6.1.1996 sa objavilo jej pokračovanie, Dujničove partie, a 10.2.1996 ďalšie časti - PPS. Južný koniec Dujničbvých partií (sifón s dychom) je pravdepodobným smerom prítoku fosílnych a občasných vôd.
Dĺžka doposiaľ zamernaých častí jaskyne (k 14.2.1996) je 2286 m, výškový rozdiel (denivelácia) je 31m.
Predkladaný príspevok je prvou doposiaľ publikovanou podrobnejšou správou o jaskyni. Na ďalšom mapovaní a odbornom výskume pracujeme, podrobná mapa a hodnotenie genézy jaskyne bude zverejnená v zborníku Slovenský kras.
Literatúra:
Archív SMOPaJ
BERNADOVIČ, F., 1987: Za tajomstvami potoka. SMER, Banská Bystrica, 31. 7.1987.
DROPPA, A., 1961: Stanišovská jaskyňa na severnej strane Nízkych Tatier. Geografický časopis 13, s. 296 - 307.
DROPPA, A., 1969: Krasové javy Jánskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Československý kras č. 21, Praha, s. 73 - 96.
GRESCH, A., HOCHMUTH, Z., 1993: Kras a jaskyne Jánskej doliny. Exkurzný sprievodca, SSS L. Mikuláš, 20 s.
Dúfam, že ste chlapci nezamurovali ešte vchod, lebo takmer všetky neprístupné jaskyne sú yatarasené. Naposledy som si všimol Liskovská jasky?a, PlaveckŃ jaskyna, chystCm sa do StaniEovskej, ked som v nej bol v roku 2001 eEte bol vchod prCstupn̓, jaskyne ma velmi l݃kaju od maliDka, som ochranca pr̓rody s enviromanaͅerskym vzdelanރm, jaskyne ma l̓kajC svojou temnoڄarovnou Lovecraftovou mystikou. Vacsinou vͅetky jaskyne su uzatvorene pre verejnost, len velmi poEkodenC, alebo s velkɃm vstupn݃m port݃lom nie.
Jaskyne 
RSS feed Comments
