Objavy nových jaskynných priestorov v Jánskej doline počas posledných 3-4 rokov ukázali dôležitosť presného zamerania podzemných priestorov. Dôležitosť merania sa ukázala aj v prípade Medvedej jaskyne, pretože jej poloha vo vzťahu k najdlhšej jaskyni v Jánskej doline - Jaskyni zlomísk - je veľmi zaujímavá. V roku 1996 sme opísali možnosti spojenia. Neskorší vývoj v prolongácii Jaskyne zlomísk ešte viac priblížil možnosť spojenia týchto jaskýň. Ďalším dôvodom pre revízne zameranie Medvedej jaskyne bola skutočnosť, že od roku 1990 boli zamerané novoobjavené priestory len čiastočne, ale nikdy nie komplexne celá jaskyňa.
Jaskyňa bola v minulosti už niekoľkokrát zameraná. Prvé zameranie urobil Droppa, A. v roku 1960. V štúdii „Krasové javy Jánskej doliny na severe Nízkych Tatier" dal do súvisu Medvediu jaskyňu (v štúdii ju menuje ako Zimnú jaskyňu) s vtedy známymi priestormi Jaskyne zlomísk (resp. Jožovej jaskyne).
K ďalšiemu zameraniu došlo v roku 1976, ktoré vykonali členovia Oblastnej skupiny SSS v Liptovskom Mikuláši . Vtedy vznikla spochybňovaná idea o možnosti prolongácie jaskyne cez Spodnú chodbu a dnešnú Chodbu bezvercov.
Po objavoch v roku 1989 bola jaskyňa opätovne zameraná a mapa bola v roku 1991 publikovaná5. Vtedy známe priestory končili pri Krákatoa a v Kačacej chodbe.
Snaha o preniknutie do nových priestorov pokračoval ďalej. V decembri roku 1990 sa podarilo preniknúť cez Rekreačný sifón z Krákatoa do Vianočnej siene . Po rozobratí zasintrovaného malého priestoru sa podarilo 26.5.1991 dostať do Chodby lenivcov a v ten istý deň aj do Hladomorne, Krémovej siene a Hríbikovej chodby. V Kačacej chodbe bola vyhĺbená sonda do dľžky 20 m. Po objavení Vianočnej siene sa ukázalo, že sonda z Kačacej chodby smeruje k nej. Vzdialenosť medzi m.b.č. 102 a 109 je cca 10 m a výškový rozdiel 2 m. Ďalšia práca v tomto smere je asi bezpredmetná, hoci nie je vylúčené, že tu môžu byť menšie priestory.
Meranie jaskyne
Jaskyňa bola zameraná klasickým spôsobom pomocou banského závesného kompasu a sklonomeru. Osádzali sme pevné meračské body, pričom sme využili aj body použité pri predchádzajúcich meraniach. Väčšina bodov je označená štítkom z umelej hmoty resp. staré body hliníkovým štítkom s vyznačením čísla meračského bodu. Celkove bolo zameraných 178 bodov. Jaskyňa dosahuje k 12.12.1997 dĺžku 1 420 m a deniveláciu 43,69 m. Najvyššie položeným bodm je m.b.č. 164, ktorý je v nadmorskej výške 904,82 m a najnižšie je m.b.č. 6 vo výške 861,13 m. Jaskyňa sa rozprestiera na ploche obdĺžnika 305 x 110 m.
Opis nových priestorov
Jaskyňa bola už čiastočne opísaná (viď poznámku č. 5). V tomto príspevku sa zmienime len o častiach, ktoré boli objavené po roku 1990. Vianočná sieň sa nachádza medzi Rekreačným sifónom a Chodbou lenivcov. Dosahuje dĺžku 80 m. Je to stará časť jaskyne. Dno tvoria riečne sedimenty so žulovými okruhliakmi. Na sedimentoch je hrubá pevná vrstva podlahového sintra. V chodbe je pekná kvapľová výzdoba s nátekovými sintrami po bočných stenách. V severnej časti chodby je jaskyňa vyplnená hlinitými a hlinito-piesočnatými sedimentami. V strednej časti je mohutný stalagnátový stĺp (Pikinov stĺp) o priemere viac ako 1 m, ktorý pohybom podlahovej sintrovej platne bol zlomený a následne znovu zatečený sintrom. Šírka siene sa v priemere pohybuje okolo 5 m, v severnej časti sa zmenšuje na 1,5 m. Sieň je takmer vo vodorovnej rovine. Sieň dostala meno podľa času objavu (Vianoce 1990). Za Vianočnou sieňou juhovýchodným smerom sa v dĺžke 100 m tiahne medzi m.b. 66 až 74 Chodba lenivcov. Jej dno je opäť tvorené mohutnými štrkovými riečnymi nánosmi so stredne veľkými žulovými okruhliakmi. Pri m.b.č. 70 je prudší pokles dna chodby a je tu vidieť štruktúru štrkového nánosu. Na rozdiel od Vianočnej siene sú podlahové sintrové platne len v severnej časti. V strednej sú len tenké vrstvy obalového sintra na nánosových kameňoch a štrkoch. Platne sú silne porušené a v niekoľkých miestach po vyplavení štrkov aj preborené. Medzi m.b.70 a 71 sa nachádza menšie, plytké jazierko. Chodba je pomerne široká, 4-6 metrov a výšku dosahuje od 2 m do 4 m. Od bodu 66 po bod 70 je dno chodby pomerne vodorovné, potom klesá o 12 až 23 stupňov. Záver chodby tvorí mohutný zával z veľkých vápencových platní o hrúbke 10 až 20 cm. Z Chodby lenivcov vybiehajú smerom na juh Bočná chodba (m.b. 93 -95) s dížkou l8,86m a Hrtbiková chodba (m.b. 87-92) s dĺžkou 32,31 m. Hríbikova chodba je zaujímavá peknou kvapľovou výzdobou, ktorá tvarom aj farbou pripomína hríby. Tesne pred závalom Chodby lenivcov sa severným smerom dá dostať vyhĺbenou sondou do Hladomorne a Krémovej siene. Hladomorňa je vytvorená obrovskými kamennými blokmi, pomedzi ktoré sa dá zostúpiť až do priestoru, ktorý má rozmery d 5 x Š 4,6 x v 2,55 m. Krémová sieň má peknú kvapľovú a nátekovú výzdobu. Pestrofarebný stalagmit asi 1 m vysoký dostal meno Pražské Jezuliatko. V auguste 1993 preskúmali pražskí jaskyniari puklinu vybiehajúcu z Krémovej siene a vyslovili domienku, že komunikuje s Hladomorňou. V marci roku 1993 sa podarilo vyliezť z Jazernej chodby do Novej chodby (m.b. 160 -163), ktorá dosahuje 18,43 m dĺžky a je bez pokračovania. Má len slabú sintrovú výzdobu.
Problematické miesta jaskyne
Napriek veľkým snahám o ďalšiu prolongá-ciu jaskyne sa nepodarilo preniknúť do nových priestorov. Ani pokusy s farbením vzduchu (merkaptánom) v Jaskyni zlomísk nepreukázali jednoznačnú komunikáciu s Medveďou jaskyňou. Pri pokusoch bolo cítiť merkaptán len vo vchode jaskyne.
Nejednoznačnosť genézy jaskyne a jej jednotlivých častí evokuje rôzne úvahy o možných pokračovaniach. V Spodnej chodbe je zaujímavé zníženie pri m.b.č.6. Tak isto sa rôznia názory na zával v Spodnej chodbe (m.b.č. 14) a na zával v Chodbe krehotiniek (mb. 158). S najväčšou pravdepodobnosťou ide o jeden a ten istý, hoci rozsiahly zával. Mohutnosť chodieb a ich nelogické, náhle ukončenie dáva predpoklady pre pokračovanie jaskyne smerom na sever k horným častiam Jaskyne zlomísk. Obdobná situácia je aj v závale Chodby lenivcov. Tu je predpoklad obídenia cez Hríbikovú chodbu alebo Hladomorňu . To predpokladá úmornú prácu v sedimentoch v celom profile chodby.
Záver
Revízne zameranie splnilo svoj cieľ a po vynesení do mapy Jánskej doliny sa ukazuje jedinečná možnosť spojenia Jaskyne zlomísk a Medvedej jaskyne. Dá sa povedať, že tieto jaskyne sa nachádzajú jedna nad druhou a je len otázkou krátkeho času, kedy bude objavené spojenie.
1 Spravodaj 1/1996, s. 29-31 Droppa, A: Krasové javy Jánskej doliny na severe Nízkych Tatier, Československý kras, 1969
3 Vajs, J.: Babylon názvov. Spravodaj SSS 3/1993, s. 29-32
4 Vajs, J. a kol: Medvedia jaskyňa, Správa z prieskumu, 1997, Archív SMOPaJ
Jaskyne 
RSS feed Comments
