Z Jánskej doliny

Víkendová akcia začala 5. 12. na tradičných Mikulášskych trhoch, kde sme od súkromníka J. Kováčika z Brodzian kúpili s bratom Mišíkom sovu pre Janka Obucha. So Zdenkom Juríkom sme v nočných hodinách vyšli do Stanišovskej chaty. Zakúrili sme v piecke, začali večerať, keď sme dostali návštevu z Demänovskej doliny, J. Dzúra, ktorý nám priniesol teplo domova. Ráno okolo 9.00 prichádza Nikolaj Jermakov, ktorý ide skúmať Stanišovskú jaskyňu. My ideme so Z. Juríkom po márnom čakaní na Miška Danka do Zlomísk.

Už v Stanišovskej dolinke je zrejmé, že akcia to bude zaujímavá. Tečie tu priamo pod chatou azda 30 sekundových litrov vody, čo si teda ešte nepamätám. Aj Šinova sonda hltala azda 15 sekundových litrov, stojí za úvahu obnoviť tu výkopové práce. V Zlomiskách voda kvapkala a tiekla aj silnými prúdmi všade, pár miest máme aj poznačených na prípadný prieskum. No v Jančových chodbách je tok na stabilnej úrovni. Začneme tu merať, no blato nás po chvíli odradí. Tak začíname objavovať. Zdenko prvý odvaľuje skaly z čelby a podáva mi ich. Jedna, moc jej do 100 kg nechýba nám mojou neopatrnosťou padne do plazivky ktorou sme prišli. Chvíľu nás obchádza strach, Zdenko aj chváli Dávida (nie zo strachu pred dlhodobým pobytom v podzemí), ale s čakanom ju rozbijeme a dáme na poriadok. Po tom čo Zdenko urobil cestu, nastupujem dopredu ja. Blato už zmizlo, je iba čistý štrk a skala, nepríjemná robota, lebo voda vteká poza golier pod kombinézu do čižiem. No po chvíli beznádeje sa ukáže otvor, zdá sa, že dnes sa nezastavíme. Vyjdeme v sienke vysokej azda 3 metre, je tu veľa netopierích exkrementov, ale zjavného pokračovania veru niet. Voda vyteká z pukliny šírky pár centimetrov a plazivka končí po pár metroch úplným zasedimentovaním profilu. Tak pekná to odmena, ale veď roky sme sa v Zlomiskách iného nedočkali...

Večer pri umývaní v Nadinej studničke bilancujeme. Nohavice sú také zablatené a roztrhané že ich je škoda prať, nepomohol ani zlepšovák-legíny brata Vaněka, aj Zdenkove montérky-podkombinéza sú pekne špinavé.

Večer v piecke praská, rozoberáme problémy sveta dlho do noci. Ráno sa rozkývame až okolo obeda. Navštívime lokalitu nad Stanišovskou jaskyňou, ktorú sme kiopali s M. Sovom a prejdeme krásny úsek planiny Smrekovice, ktorá veľmi pripomína Ohnište. Je viac ako zrejmé, že sa tu ukrýva vchod do zaujímavých jaskýň, len ich nájsť. Je tu aj kalište zveri, neklamný znak podľa Silvoša, že je tu ten správny otvor. Večer se v Liptovsakom Jáne zastavíme pri bratovi Procházkovi, ktorý trpí a preliečuje zlomený palec a rozmýšľa ako by si ho chránil pred nárazmi, vhodné sa mu zdá chránitko používané domorodcami v ďalekej Oceánii. Ešte sa zúčastníme schôdze esperantistov, kde pôsobíme určite zmordovane, lebo J. Vajs nás prepúšťa domov ešte pred jej skončením. A večer opäť začína bežná každodenná rutina. Už aby bol piatok s Demänovcami...

Povec ostatným cez...