Perašinove partie v Novej Stanišovskej jaskyni

Dobrému čas neujde, tak sa vraví medzi ľuďmi, keď sa čosi zmešká. Tak tomu bolo aj na akcii v Novej Stanišovskej jaskyni v dňoch 27. 2. – 1. 3. 2009, ktorá sa uskutočnila až o týždeň neskôr ako plánoval Pavol Pokrievka junior.

Práce v jaskyni sa mali začať už v piatok, keď malo družstvo v zložení Karol a Maroš Lejavovci a P. Pokrivka ml. zistiť stav hladiny vôd v jaskyni. No z rôznych príčin (pivo?) sa do jaskyne nedostali a tak vstup pod zem v plnej zostave (K. a M. Lejavovci, P. Pokrivka ml., M. Danko, Z. Jurík a P. Holúbek) sa začína až v sobotu. No vo Vstupnom dóme tečie tok, čo značí, že cesta je na koniec jaskyne zatarasená. S plnou výstrojov prídeme k Chodbe utrpenia, ktorá je zatopená vodou. Nad prvým sifónom je však obchádzka, ktorú bratia Morováci združení okolo P. Nováčka pracne dlhé akcie rozširovali. Je tu krutá úžina z ktorej sa treba spustiť dolu hlavou do asi 2,5 metra hlbokej priepasti. Prejde ju len P. Pokrievka, ktorý dostane inštrukcie ako nájde nádejné miesto. Asi po dvoch hodinách príde so správou, že miesto nenašiel, podobne ako už viacerí pred ním. My zatiaľ pracujeme na úžine, ktorú slušne rozšírime a tak prejdeme (M. Lejava, Z. Jurík a P. Holúbek) až k sifónu Ventil, kde je ďalšia kritická úžina, ktorú opäť prejde len P. Pokrievka, pretože Holúbek odchádza predčasne z akcie do Černovej, kde má prednášku v penzióne u Hlinkov (http://www.penzionuhlinkov.sk/) o Číne a Rusku. V nedeľu sa družstvo v zložení Lejava, Pokrievka, Jurík a Holúbek sú opäť v jaskyni. Plazia sa cez úžiny v jaskyni. Had Pokrievka sám preniká cez krkolomnú úžinu pri sifóne Ventil a kope na konci v nádejnom mieste smerom na Malú Stanišovskú jaskyňu. My zatiaľ rozširujeme krutú úžinu. Azda po hodine a pol prichádza Paľo z veselými správami z čelby. Prerazil zátku a vstúpil do nových priestorov. To nás povzbudilo, kladivom sme búchali rýchlejšie a po chvíli prešli za úžinu, ktorá už vyzerá o stupeň lepšie ako predtým. Na konci jaskyne nás čaká poriadny šok. Namiesto očakávanej horizontálnej chodby je tu z novej siene s výškou 4-5 metrov asi 6 metrov hlboká priepasť. Za ňou je asi 40 metrov chodieb s komínmi a meandrami, ktoré sme samozrejme neskúmali, lebo sme chceli ešte za svetla vyjsť von. Z konca jaskyne na povrch s batohom to trvá určite dobré dve hodiny. Pred odchodom sa ešte pristavíme pri nápise SK Nicolaus, OS Orava a Speleo Bratislava, ktorý sme tu zanechali v januári 1996 keď sme to s P. Magdolenom a Ľ. Slivom zameriavali. Vyzerá to tak, že sme sa asi o 50 metrov posunuli k Malej Stanišovskej jaskyni, čo je viac než povzbudzujúce. No veľa ešte povie mapa, ktorú treba prísť urobiť a samozrejme že aj ďalší prieskum. Pri vymýšľaní názvu nových chodieb sme si spomenuli na nášho dobrého kamaráta Igora P., ktorý nám z dobroty duše daroval v závere roku 2005 zlatý čakan s ktorým sa P. Pokrievka prekopal (http://www.speleodd.sk/main.php?pageid=13&novinka=94). Tak sme sa zhodli, že nové priestory budú Perašinove partie. V závere týchto viet treba aj poďakovať bratom za rieku Moravu, ktorí dlho pôsobili v jaskyni pri rozširovaní úžiny, ktorou sa obišiel sifón. Už pred niekoľkými rokmi aj oni mohli uskutočniť tento objav, no bohužiaľ nevedeli trafiť k sifónu Ventil.

Povec ostatným cez...