Povrchová situácia v Stanišovskej dolinke

Cez víkend (14. – 15. marec 2009) sme si urobili (M. Danko, P. Procházka a P. Holúbek) dva kratšie výlety do Stanišovskej dolinky za účelom zamerania povrchovej situácie v súvislosti s novými poznatkami a objavmi Perašínových partií v Novej Stanišovskej jaskyni.

Naviazali sme na povrchový ťah Z. Hochmutha a potiahli ho podstatne vyššie do Stanišovskej dolinky aby sme zistili, v akej polohe sú novoobjavené Perašinove partie voči dne dolinky. Posledný zameraný bod v Perašinovych partiách má nadmorskú výšku 759 metrov a dno dolinky v tejto časti má nadmorskú výšku 781 metrov, takže je tu viac ako 20 metrov výškových aby táto chodba podišla Stanišovskú dolinku a vošla do masívu Smrekovice. Nové priestory v Perašínových partách klesli navyše ešte o 6 metrov, takže je táto bilancia ešte lepšia. Ak sme v Pearšínových partiách podišli novými objavmi na sever 40 metrov, tak na prekonanie dna dolinky treba ešte ďalších 40 metrov a na Malú Stanišovskú jaskyňu je to ešte vzdušnou čiarou okolo 150 metrov. Je to iba hypotéza, ale podľa mňa o trošku perspektívnejšia ako prepojenie Malej Stanišovskej jaskyne s Novou Stanišovskou jaskyňou cez Stanišovskú chodbu a úzku špirálu o čo sa snažia jaskyniari z Moravy a Martina. No vodné stavy nám teraz niekoľko mesiacov nedovolia tieto priestory zamerať a podrobnejšie preskúmať, tak zatiaľ možno o postupoch iba teoretizovať. V Jáne sa všetci tešíme na ďalšiu akciu do Novej Stanišovskej jaskyne. Po premýšľaní nad hydrológiou v jaskyni aj v súvislosti s poznatkami P. Kosa a Z. Dvořáka by bolo dobré overiť farbením pôvod občasného vodného toku pretekajúceho jaskyňou. Ak nejde z ponorov v Stanišovskej dolinke tak ide možnože z krasového masívu Slemä, alebo zo skrytého ponoru Štiavnice. V každom prípade sa ešte treba pozrieť na koncové body Novej Stanišovskej jaskyne ako je Sifón s dychom a výkop pod Slivkovým komínom...