Aj v prvý jarný deň sme sa vypravili do Stanišovských jaskýň. Rozdelení na tri družstvá (J. Vajs, Z. Ładygin a T. Kováčik)-dokumentačné, (M. Danko, M. Kováčik a P. Holúbek)-prieskumno-sprístupňovacie a (P. Procházka) záložné so sídlom v Liptovskom Jáne sme pripravovali pôdu pre prieskum a dokumentáciu nedávno objavených Perašínových partií. Tento víkend bol pravdepodobne posledný v zimnom období, keď sa dalo vstúpiť do podzemia Novej Stanišovskej.
Dažde a odmäky totiž ako vždy určite zalejú prvý prekopaný sifón za
Vodnou puklinou. Zbyšekovi sa podarilo urobiť niekoľko zaujímavých
záberov a my sme na exponovanom úseku zavesili lano a sprístupnili
niekoľko tesných miest. Našli sme aj miesto na nový prekop zo Šrolovho
do Zrúteného dómu, pretože starý je zatápaný vodou a a výkop sa zanáša
tak, že je nutné sa tu plaziť, hoci sme to pred rokmi prekopali na
chodbu po ktorej sa dalo chodiť po štvornožky. Potom sme spohodlnili
prístup k Bridlicovej chodbe cez 3 metre vysoký výšvih a navštívili po
viac ako desiatich rokoch Slivkový komín. Náš výkop tu je zanesený
blatom a pieskom, pretože aj táto časť jaskyne je zatápaná a pracne
vykopané vedrá materiálu voda spláchla späť do čelby. No naša chyba,
mali sme hlinu a piesok ťahať vyššie. Potešili sme sa tu exkrementom
netopierov, ktoré naznačujú, že tu musí byť ďalší vchod do podzemia.
V jaskyni sme si vlastne uvedomili, že v zimnej sezóne 2008-9 vlastne
Novou Stanišovkou jaskyňou stále pretekal vodný tok, ktorý zvykal po
iné roky vyschnúť. Čoraz viac si uvedomujeme, že táto voda možnože
vôbec nepochádza z ponorov v Stanišovskej doline, ale skutočne ide
z rozsiahleho masívu Slemä o čom vždy hovorili starí jaskyniari ako
Stanislav Šrol. Na jednoznačný dôkaz by bolo vhodné uskutočniť tu
farbiaci pokus ponorov.
Zamýšľali sme sa aj nad prievanom tu vanúcim. Nová Stanišovská jaskyňa
sa správala ako spodný vchod do jaskynného systému, čiže nasávala
studený prievan. Keďže jej vchod sa nachádza 10 metrov pod vchodom do
Malej Stanišovskej tak je možné, že tieto jaskyne spolu prievanovo
komunikujú. Budúcnosť azda ukáže či je táto teória reálna. Rozmýšľame
aj nad úvahami Z. Hochmutha o poklesnutých kryhách. Podľa tejto teórie
by mali byť stará Stanišovská spolu s Malou vyššie ako Nová, čo pri
hrubom pohľade celkom súhlasí.
Viac odpovedí na tieto otázky azda budeme poznať po zameraní
a prieskume Perašínových partií dakedy v máji, keď sa roztopia snehy
a bujnejúca vegetácia stiahne vodu z podzemia. Takže odkaz do Záturčia
na Zámockú ulicu znie: Palo, nové chodby sú v Stanišovskej dolinke na
meranie pripravené!