Okolo obeda mi volal Ferko Hanes od Jura Szunyoga z Chočských vrchov, že
na Čertovici sa prepadla cesta, vraj či nemám záujem to ísť pozrieť.
Keďže v práci je človek vyťažený nadmieru, tak sa mi moc do dákych
závalových dier nechcelo, veď naposledy keď sa prepadol chodník pri
múzeu v L. Mikuláši na Školskej ulici, tak išlo iba o dutinu, kde sa
nedalo poriadne ani vystrieť. No nakoniec zvedavosť zvíťazila a s bratom
M. Mišíkom a geologičkou múzea Monikou Orvošovou sme sa tam vypravili.
Už v Malužinej polícia monitorovala situáciu, mysleli sme si, že ide iba
o bežnú kontrolu. No neďaleko pod sedlom Čertovica bola ohradená
nenápadná diera, ktorú strážila polícia. Keď som sa do diery s rozmermi 2
x 1,2 metra pozrel, tak ma premkol strach. Poriadna kaverna s hĺbkou
minimálne 6 metrov, zdalo sa, že tam ani nezostúpime s tým krátkym
lankom čo sme mali. No nakoniec Ferko hovorí, poďme na Horskú službu, tí
majú rebrík, vytelefonoval som to. Stretli sme tam našťastie Janka
Kostku, ktorý nás predstavil kolegovi Petrovi Garajovi, ktorý už do
diery zostúpil s vysúvacím duralovým rebríkom, no podzemie dáko moc
nepreskúmal. Požičal nám rebrík pomocou ktorého sme zostúpili do
kaverny. Jej dĺžka je 55 metrov, hĺbka od cesty, kde sa to prepadlo po
najnižšie miesto je 15 metrov a objem okolo 150 m kubických. Ide o starú
baňu a iba zázrakom sa tu neprepadol dáky naložený kamión. Takže každý
čo išiel cez Čertovicu tak križoval starú banskú dutinu a mal šťastie,
že sa neprepadol. Takže závaly nemajú iba v Kungure a Solikamsku na
Urale, ale máme ich už aj my...