Skalný hrebeň Hradovica s kótami 1471, 1446, 1334, 1330 a 1326 m n.m. predstavuje východné ukončenie známej krasovej plošiny Ohnište v De¬mänovských vrchoch v Nízkych Tatrách. Jeho členitosť a obtiažny pohyb po skalných radoch spôsobili, že tu ani dnes nie je vykonaný podrobnejší povrchový prieskum. Z oblasti sú známe dve menšie priepasti Pivnica a Hradová, ktoré preskúmali členovia výpravy Múzea slovenského krasu už v roku 1956.
Ich opis uvádza A. Droppa v zborníku Slovenský kras I. Ďalšiu zmienku o kratších, zväčša previsovitých jaskyniach uvádza P. Mitter vo svojej záverečnej správe z geomorfologického výskumu masívu Ohnište. Z oblasti sú opísané v Spravodaji SSS1/1996 aj kratšie, vykopané jaskyne Silvošova diera, Balkónik a zmienka je aj o kratšej 11 metrov dlhej Tunelovej jaskyni prechádzajúcej cez skalný výbežok. Vďaka aktivitám manželov Orvošovcov je tu známy aj krátky Žabí meander situovaný v blízkosti prie¬pasti Pivnica. Čo sa týka litologického postavenia samotného skalného hrebeňa Hradovice, tento spadá pod územie budované gutensteinskými vrstvami chočského príkrovu. Celá oblasť je tvorená tmavo-sivými vápencami zvetrávajúcimi do svetlosivá, s vložkami dolomitov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že z juhovýchodnej strany skalného brala je vrstevnatosť hornín nevýrazná, viditeľná iba pozornejším sledovaním, ale pri pozorovaní zo severozápadnej strany aj z väčšej vzdialenosti udiera do očí subhorizontálne uloženie lavíc vápenca hrubých približne 10 cm. Generálne možno uviesť úklon vrstiev 15° na sever. Počas návštev v tejto oblasti J. Hanzel zaregistroval pod kótou 1330, v juhovýchodnej päte brala v nadmorskej výške 1280 m vchod do zaujímavej jaskyne, ktorú sme neskoršie nazvali Jaskyňa v Hradovici č. 1. Od nenápadného vchodu prehliadnuteľného aj z bezprostrednej blízkosti s rozmermi 2 x 1,2 m (š x v) sa ťahá priamo na sever rúrovitá chodba s priemerom 1,2 metra, ktorá má na dne typický tesný meandrujúci kanálik vytvorený zarezávaním sa toku. Po 15 metroch sa chodba mierne zväčšuje a prechádza do dvoch menších siení s pôdorysnými rozmermi 3 x 5 a 4 x 2,5 m. Pri m.b. 6 (meračský bod) jaskyňa ústi na povrch, čím vlastne priečne prerezáva bralo a tvorí tak tunel s dĺžkou 28,56 m. Pod m.b. 6 sa nachádza previsnutý skalný stupeň hlboký 5 metrov. Na je¬ho stene sú zvetrané sintrové náteky a kvaple svedčiace o fakte, že v minulosti táto jaskyňa ústila do priepasti, ktorá vďaka ústupu svahu je žiaľbohu dnes už zaniknutá. S veľkou pravdepodobnosťou aj ďalšie pokračovanie priepasti a tým aj jaskyne už dnes neexistuje. Prechodom jaskyne bralom z juhu na sever postupujeme od vápenca s nevýraznou vrstevnatosťou k vápencu s vrstevnatosťou značne výraznou. Práve prítomnosť lavicovitosti vápencového masívu, ako plôch primárnej (aj sekundárnej) nespojitosti hornín, zohrala v genéze jaskyne podstatnú úlohu. Celkový priebeh línie jaskyne v smere sklonu vrstiev tento fakt len potvrdzuje. Na základe zasintrovaného reliktu riečneho sedimentu, tvoreného iba drobnými valúnikmi vápenca a kalcitu s priemerom do 10 mm (pozri mapku), ako aj na základe polohy jaskyne v najvyšších partiách súčasného vápencového masívu môžme sa domnievať, že jaskyňu formoval tok transportujúci takýto materiál, o pôvode ktorého pri súčasnom stave poznatkov toho veľa nevieme. V jaskyni sme ne¬našli riečne sedimenty iného charakteru, ktoré by mohli pochádzať z kryštalinika, prípadne z neďalekej oblasti s výskytom permských hornín. Pretože sme tu však nesondovali, nemôžeme výskyt týchto riečnych usadenín vylúčiť. V celom rozsahu jaskyne nachádzame sintrové náteky, avšak dne už senilného charakteru. Jedná sa väčšinou o nástenné sintre s veľmi častým výskytom pizolitov, alebo o senilný mäkký sinter kriedového vzhľadu. Iba v severnom závere jaskyne sú prítomné gravitačné formy sintra a na dne popadané staré sintrové platne s hrúbkou 10 cm. V strope jaskyne nachádzame niekoľko evorzných hrncov. Exponovaným, dvojmetrovým traverzom sa dá prejsť od m.b. 6 do jaskyne ktorú sme nazvali ako Jaskyňa v Hradovici č. 2. Ide o 45,6 metra dlhý meandrujúci kanál s priemernou výškou 3 metre a šírkou 60 cm. Je zaujímavé, že zatiaľ čo jaskyňa č. 1 prechádza cez vápencové bralo, jaskyňa č. 2 kopíruje severozápadný okraj tohto skalného útvaru. Končí pri m.b. 18 zahlineným sifónom a pri m.b. 11 zasintrovanou úžinou. Možný postup je aj v tesnom komíne nad m.b. 18, ale nepredpokladáme ďalšie významnejšie pokračovanie. V jaskyni sú pozoruhodné nápisy pri m.b. 18 a 19 (Praha 14. X. 1947 a Maťo 1947), ktoré sú zaujímavé z histórie speleologického výskumu Ohnišťa. Keďže vzhľadom na postavenie a charakter obidvoch jaskýň predpokladáme ich genetickú súvislosť v určitom stupni ich vývoja, je aj pre Jaskyňu v Hradovici č. 2 platný analogický komentár ako pre Jaskyňu č. 2. Hlavné rozdiely medzi obidvoma spomínanými jaskyňami spočívajú v tvaroch priečnych profilov oboch jaskýň a vo výskyte sintra. Jaskyňa v Hradovici č. 2 má výrazne vyšší profil ako jaskyňa č.l dotvorený plytšími, či výraznejšími bočnými korytami. Tento rozdiel je zrejme spôsobený faktom, že prvá jaskyňa je vytvorená v smere sklonu subhorizontálnych vrstiev, pričom druhá vznikla zarezávaním sa toku v smere priebehu vrstiev. V druhej jaskyni nachádzame aj nepomerne viac sintrových nátekov. V istých častiach sú pokryté celé steny a strop jaskyne. Tento fakt je na niektorých miestach jaskyne ešte zvýraznený aktívnym prínosom sintrotvorného roztoku. Vyskytuje sa tu aj mäkký sinter s pomerne značným zastúpením vodnej fázy vo svojom obsahu, s čím sa u predchádzajúcej jaskyne nestretávame. 30 metrov severovýchodne od vchodu do Jaskyne v Hradovici č. 2 sa nachádza fragment rúrovitej plazivky s priemerom 60 cm, ktorý po 5 metroch opäť ústi na povrch. Vedľa plazivky sa 40 metrov na severovýchod a 20 metrov výškových nachádza v skalnej stene otvor do stúpajúcej jaskyne ktorú sme nazvali Starý komín, a ktorá je vytvorená na koróziou rozšírenej tektonickej poruche 80/80°. Ide o 8 metrov vysoký, pomerne tesný priestor, ktorý oplýva bohatou zväčša odumretou kvapľovou výzdobou. Ide opäť o fragment jaskynného systému, ktorý sa odkryl ústupom svahu. Okolie Starého komína totiž veľmi pripomína hlbokú priepasť, ktorej severozápadné steny už boli denudované. Celá stena je tu do tridsaťmetrovej výšky pokrytá zvetranými sintrovými nátekmi a kvapľami. Priamo pod vchodom do Starého komína sa na zemi váľa zvetraný stalagmit dlhý 40 cm. V rôznych výškach tu vidno aj otvory, ale podľa nášho názoru nemá význam ich bližšie skúmať, pretože sa jedná len o nepokračujúce fragmenty chodieb. 18 metrov pod Starým komínom sa v nadmorskej výške 1237 metrov nachádza vchod do tesnej riečnej jaskyne Úzky problém. Jej vchod má výšku 2 metre a šírku 80 cm. Po troch metroch je chodba neprielezne zúžená. Za touto prekážkou vidno, že priestor sa rozširuje a je tu možný postup. Jaskyňa má výrazný puklinový šikmý profil. Je založená na pukline 306/85°. Prievan sme nezaregistrovali. Je pravdepodobné, že 6 metrov dlhá meandru-júca Gotická puklina, ktorú opísal P. Mitter ako jedinú speleologický zaujímavú lokalitu v tejto časti Ohnišťa s opísanými jaskyňami súvisí. Nachádza sa 100 metrov severovýchodne od severného vchodu jaskyne č. 1 v nadmorskej výške 1250 m. Z neprieleznej úžiny v letnom období odtiaľto vyfukuje studený prievan, ktorý dáva tušiť ďalšie pokračovanie. Postup je tu možný po rozsiahlych výkopových prácach v hline praktic¬ky už od vchodu do jaskyne. Je však otázne, či praktické speleologické prepojenie Gotickej pukliny s Jaskyňami v Hradovici alebo s Tesným problémom len nezväčší dĺžku izolovanej jaskyne bez možnosti ďalšieho postupu nadol do krasového masívu. Zdokumentovaním Jaskýň v Hradovici sa získali poznatky o existencii rozsiahlejšieho, aj keď dnes už čiastočne zaniknutého jaskynného systé¬mu v tejto časti masívu Ohnišťa. Skutočnosť, že v nadmorských výškach 1280, 1275, 1255, 1250 a 1237 metrov sa nachádzajú fragmenty riečnych jaskýň dáva nádej, že okrem týchto lokalít sa smerom k Silvošovej diere a k Ľadovej priepasti môžu nachádzať aj ďalšie fosílne ponory ktoré môžu viesť k objavom ďalších podzemných priestorov.
Jaskyne 
RSS feed Comments
