Speleologický prieskum v Kozích chrbtoch (Važeckého chrbta) sa uskutočňuje viac rokov, ale nemá charakter systematickej práce Pôsobili tu rôzne jaskyniarske skupiny, ktoré informovali o jednotlivých jaskyniach, ale málo bolo o nich publikované a vo väčšine prípadov chýbajú mapy.
Na existenciu jaskyne Pivnica nás upozornil v roku 1992 prof. Peter Pavela z Hýb, ktorý bol svedkom predaja kvapľov v hybskej krčme práve z tejto lokality. Jaskyňa je v Zozname jaskýň na Slovensku' pod pracovným názvom Pivnica pri Svaríne (č. 482). Jaskyňa sa nachádza v pravom svahu riek} Čierny Váh v masíve vrchu Rígeľ (1008.6). ktorý patrí do georografíckého celku Kozie chrbty, pod celok Važecký chrbát. V ňom sa nachádza viacej známy ch jaskýň ako Važecká jaskyňa, Zápoľná. Konská diera. Líščie diery atď. Na Važeckom chrbte je postavená aj Horná nádrž PVE Čierny Váh. Vrch Rígeľ je v smere V — Z vklinený do sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho geologické a geomorfologické zloženie predurčuje vznik povrchových a] podzemných krasových útvarov. Vchod do jaskyne Pivnica sa nachádza v južnom svahu Rígľa v nadmorskej výške 794 m, čo je 95 m nad úrovňou rieky Čierny Váh. Vchod má lužnú expozíciu a je v skalnom rade v nevýraznej dolinke, ktorá sa smerom k rieke úplne stráca. Vchod je široký 6,67 m a vysoký 2,2 m. Po 3 m sa lievikovité zužuje na 2,90 m. Od vchodu až po meračský bod č.3 je dno tvorené suťovým kužeľom zo skál a lesného humusu. Vstupná časť sa prud¬ko znižuje pod uhlom do 30 stupňov a po 25 m sa vyrovnáva. Hlavný smer jaskyne po m.b. č. 8 je J - S a potom sa jaskyňa úzkymi chodbami stáča na západ a klesá smerom dole. V malých priestoroch výzdobu tvoria hlavne náteky a menšie kvaple Viditeľné sú stopy po odlamovaní sintrovej výzdoby. Pri m.b. 17 je pravdepodobné pokračovanie jaskyne. Z úzkeho priestoru pod skalným blokom cítiť pulzný prievan. Sondovacie práce by boli náročné kvôli rozrušenej hornine Nachádza sa tu zaujímavý snehobiely riečny piesok, ktorý svedčí o riečnom pôvode jaskyne. Jaskyňa končí pri m.b. 24 závalom. Medzi blokmi skál je zaklinený zlomený stalagnát a nie je cítiť prievan Pod m.b. 26 sme v tesnom pokračovaní zaznamenali slabší prievan V jaskyni sú stopy po činnosti človeka Pri m.b 6 je nápis Gusto a Peter Chrobák 10 august 1941 a pri m b. 11 je nápis Pacho Teplický. V jaskyni sa pravdepodobne pokúšali o osvetlenie agregátom, pretože pri m.b. 13 sme v handre našli zabalené 2 kusy 220 V žiaroviek. Z kostí boli nájdené dve lebky pri m.b. 6 Menšia s dĺžkou lebky 9,5 cm je po hlodavcovi a väčšiu s dĺžkou 17 cm sa nám nepodarilo určiť Jaskyňa Pivnica v údolí Čierneho Váhu je inaktívna fluviokrasová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 99.26 m a deniveláciu 23 m.
Jaskyne 
RSS feed Comments
